+ 421 903 424 445, + 421 911 039 766 vidieckaplatforma@gmail.com

Očakáva sa, že dopyt po mliečnych výrobkoch, najmä po syroch, bude naďalej rásť, čo povedie k vyššej produkcii mlieka v EÚ v rokoch 2019-30. Súčasne prepuknutie afrického moru ošípaných v Ázii bude naďalej ovplyvňovať svetový trh s mäsom a obchodné toky. Toto je len niekoľko z prognóz Výhľad Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva na roky 2019 – 3030,  ktorú Európska komisia zverejnila 10. decembra 2019.

Očakávania spotrebiteľov a občanov budú naďalej ovplyvňovať vývoj na trhu s potravinami, dotýkajúc sa zdravia, dobrých životných podmienok zvierat, zmeny klímy a životného prostredia, ako aj pohodlia a cenovej dostupnosti. Napríklad v roku 2019 medzi najdôležitejšie faktory pre spotrebiteľov EÚ pri nákupe potravín patria náklady, bezpečnosť potravín, etika a presvedčenie.

Tieto obavy budú príležitosťou na ďalší rozvoj alternatívnych systémov výroby, ako sú výrobky s lokálnym, ekologickým, GM-free alebo iné certifikované výrobky, ktoré sú čoraz viac žiadané. Ako sa však v správe zdôrazňuje, očakávania spotrebiteľov môžu byť v rozpore. Rušný životný štýl uprednostňuje zvýšenie počtu hotových jedál, občerstvenia a potravín na cestách, ktoré nie sú vždy kompatibilné s vyššie uvedenými faktormi.

Podľa správy sa v niektorých častiach sveta zvyšuje svetová spotreba potravín na obyvateľa a sebestačnosť. Bude to mať vplyv na svetový obchod a poskytne príležitosti pre niektoré agropotravinárske trhy EÚ a zároveň vytvorí nárast pre ostatných. Napríklad v správe sa predpokladá rast globálneho dopytu po obilninách, čo povedie k zvýšeniu výroby pšenice v EÚ, a to napriek zvýšenej konkurencii od Čierneho mora.

Očakáva sa, že celková poľnohospodárska pôda vo výhľadovom období klesne a v roku 2030 dosiahne 178,3 milióna ha. Naopak sa očakáva, že pôda využívaná na bielkovinové plodiny, krmoviny a olejniny sa zvýši o 46%, 2% a 1% v porovnaní s rokom 2020.

V tomto roku sa v správe o výhľade poľnohospodárstva EÚ uvádza scenár o vplyve presunu bielkovín v strave EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch. Za predpokladu výrazného nárastu alternatívnej rastlinnej stravy sa skúma vplyv na trhy s mäsom a mliečnymi výrobkami, na trhy s plodinami a na životné prostredie. Tento posun by mohol viesť k poklesu cien výrobcov mäsa a mliečnych výrobkov, čím sa zvýši konkurencieschopnosť odvetvia na svetových trhoch. Pokiaľ ide o trhy s plodinami, rastúci dopyt po ľudskej spotrebe by len čiastočne kompenzoval nižší dopyt po krmivách, čo by viedlo k zníženiu využívania pôdy. Nárast dopytu po sójových bôboch pre ľudskú spotrebu by mohol byť dôsledkom zvýšenej výroby v EÚ, ktorá by mala do roku 2030 vzrásť o 5%. Nakoniec by tento posun mohol mať potenciálne výhody pre klímu a životné prostredie. Napríklad by sa uhlíková stopa poľnohospodárskeho odvetvia EÚ znížila o 6%.

Ďalší navrhovaný scenár zahrnutý v tohtoročnej správe sa zameriava na vplyv dosiahnutia 100% mlieka vyrobeného v EÚ bez geneticky modifikovaného (GM) krmiva do roku 2030. Tento scenár by viedol k postupnému znižovaniu dovozu sójových bôbov a múčok do EÚ, a zvýšenie výroby krmív v EÚ. Okrem toho sa v tomto scenári vzhľadom na obmedzenú dostupnosť krmiva predpokladá malý pokles výroby mlieka o 0,5% a produkcie hovädzieho a teľacieho mäsa o 1,3%.

V tomto vydaní správy o strednodobom výhľade sa uvádza tretí scenár: vplyv vypuknutia afrického moru ošípaných (ASF) v Číne na globálny trh s mäsom a na trhy EÚ. Uvažuje sa o dvoch možnostiach, rýchlejšom zotavení, keď výroba bravčového mäsa v Číne v roku 2030 bude vyššia ako pred ASF, a pomalšom zotavení, keď bude výroba bravčového mäsa v Číne v roku 2030 pod úrovňou pred ASF. Pokiaľ ide o oba scenáre, čínsky dovozný dopyt dosiahne rekordnú úroveň, čo povedie k vyššiemu vývozu od hlavných vývozcov vrátane EÚ. Toto povedie k expanzii výroby mimo Číny v nasledujúcich dvoch až troch rokoch. V EÚ však bude nárast výroby obmedzený požiadavkami environmentálnej politiky vo väčšine členských štátov EÚ.

Správa okrem toho obsahuje aj prognózy týkajúce sa environmentálnych a klimatických aspektov. Prvýkrát obsahuje ukazovatele, ktoré zohľadňujú emisie skleníkových plynov (GHG) celého potravinového systému (poľnohospodársky a potravinový reťazec). Analyzuje tiež uhlíkové, dusíkové, vodné a pôdne stopy. Očakáva sa, že zníženie počtu kusov hovädzieho dobytka prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov. Na druhej strane by vyššie výnosy a produkcia plodín mohli zvýšiť emisie oxidu dusného (N2O) v dôsledku aplikácie hnoja na poliach. Vzhľadom na to, že modely environmentálnej analýzy nezohľadňujú prebiehajúce a očakávané zmeny v poľnohospodárskych postupoch, predpokladá sa, že celkové emisie skleníkových plynov do roku 2030 zostanú na porovnateľnej úrovni. Výsledky emisií z potravinového systému vrátane úrovne emisií fariem a následného spracovania ukazujú, že EÚ má pre väčšinu výrobkov nižšiu stopu potravinového systému, ako je svetový priemer.

Projekcie pre:

Správa o výhľade poľnohospodárstva EÚ na roky 2019 – 30 obsahuje všetky relevantné údaje o trhu spolu s vysvetlením predpokladov a opisom makroekonomického prostredia.

Samotnú správu Výhľady poľnohospodárstva na roky 2019-30 v angličtine si môžete pozrieť tu.

Zdroj: https://ec.europa.eu/